Dnes píše Veronika Michalová. |
|
|
|---|
|
Podarilo sa mi dočítať Deda Lužka. To bol pre mňa asi najťažší tohoročný čitateľský projekt:) Asi preto, lebo je to vlastne fakt hrubá kniha. Na prvý pohľad to tak nevyzerá, no má vyše 500 strán. No bolo vlastne aj pekné dlho s tým príbehom žiť. Nosiť si deda Lužka, Kajoluška, Renátu, Dominika, Libušku a Musila Musiloviča so sebou, mať ich v hlave keď sa predieram svojim životom. Pri čítaní krátkych kníh som už aj zabudla aké to je – a je to pekné, zaujímavé.
Tento román rozpráva príbeh deda a jeho vnuka. Dedo bol pohraničiar, vedel kde je jeho miesto a čo jeho životná úloha. Keď jedna skončila našiel si ďalšiu. Vnuk, Karol, novinár, akoby stále tápa, nevie, učí sa žiť v tomto svete plnom neistoty, rozpadnutých vzťahov, nedomovov. Je to dobrá kniha, využíva svoju mohutnosť na hry s textom i postavami, je vtipná, i keď často je to smiech cez slzy. Hlavne je naozaj majstrovsky napísaná, až sa, ja obyčajná čitateľka, bojím to tu nejako analyzovať či opisovať. Autor sa hrá s formou aj menami postáv, pridáva do textu kde tu opisy meteorologických javov, jednotlivé časové roviny sa prekvapivo kde tu prelínajú a pretínajú. Všetko je to s nadhľadom a tragikomickým humorom. Prečítajte si! Páčila sa aj mojej 87ročnej omame! |  | | | Po dočítaní na mňa už čakala autorkou podpísaná kniha Posledné veci. Slavka Lipktáková ju krstila u nás v Artfore a mne sa jej predošlé dve knihy veľmi páčili a tak som si túto rovno kúpila. A dobre som urobila, požičiam ju rovno ďalej mame:) Je to veľmi ženská kniha (protipól ku Kopcsayovi, ktorý je dosť o mužoch – ženy sú dôležité, no o nich tá kniha nie je, hrajú tam len komparz), o ženskom prežívaní a premýšľaní, o ženských hrdinkách. To mne osobne vyhovuje.
Kniha rozpráva príbeh o starnutí (dejová línia Zity zo súčasnosti) ale aj o vysporiadavaní sa so zlom v nás a vo svete okolo nás (stredoveká dejová línia Stely). Aj v tejto knihe sa tie dve časové línie nečakane stretávajú, pretínajú a ovplyvňujú. Je to kniha o ťažkých témach ako je mentálne odchádzanie, bezdetnosť, zrada, osamelosť, no je písaná veľmi láskavo a nádejeplne.
Samozrejme sa mi poprepájala s inými knihami o smrti, umieraní a starnutí, ktoré som v poslednej dobe čítala (Matkin čas, My pôjdeme inokedy). Každá je iná a každá je dôležitá. Som vďačná, špeciálne týmto trom pani autorkám, že tieto témy do slovenskej literatúry priniesli. Smrti sa nikto nevyhneme, ani tej našej, ani tej našich blízkych. Posledné veci sú dôležitou mozaikou aj k tejto téme. No pre mňa je to hlavne kniha o hľadaní zmyslu v rôznych fázach nášho života. Aj napriek sklamaniam, navonok neprekonateľným prekážkam. |  | | |
|
|
|---|
|
Pomedzi to som si prečítala jednu tínedžerskú knihu, aby som ju následne posunula svojej 12ročnej dcére. Novinka z výborného vydavateľstva Kher Já, Tran a všecho ostatní bola oživením týchto veľkých románov. Krásna knižka o náročnom dospievaní dvoch kamarátov z minorít- jeden je polovičný Róm, druhý je polovičný Vietnamec napísaná veľmi sviežo, nepateticky a akčne zaujala aj tínedžerku – najlepšia recenzia:) |  | | |
|
|
|---|
|
Momentálne som sa nechala zlákať úplne iným žánrom. Vyšla totiž krásna nová kniha od Petera S. Beaglea, autora Posledného jednorožca s názvom Obávam sa, že tu máte draky. Je to veľmi fajn čítanie (jasné, žiadne premakané fantasy ako Le Guinová, či Tolkien, ale je to fajn) o chlapcovi, ktorý sa živí ako hubiteľ drakov, aj keď tú prácu nenávidí a draky miluje. Samozrejme sa zapletie do veľkej politiky medzi princeznú a princa a vynorí sa aj zlý čarodejník, čo chce zničiť všetko a podobne. Veľmi fajn oddychové čítanie. Tiež snáď posuniem aj dcére… |  | A ako vždy, ešte mám hlavu v príbehu aj vďaka českému rozhlasu, kde je v čítaní na pokračovanie dostupný román Vereny Kesslerovej Eva, po ktorom som už viackrát pokukovala. A tak si ho teraz počúvam pri venčení psa a upratovaní. Román o materstve či cielenom nematerstve, vzťahu k deťom a rôznych podobách ženskosti ako aj toho ako sme často uväznené v životoch, ktoré sa len dejú, rolách, čo sa očakávajú. Veľmi sa mi to spája aj s už spomínanou knihou Posledné veci, aj preto, že mužská postava sa tam aj tam volá Milo, aj kvôli téme nematerstva. |  |
|
|
|---|
|
No a nakoniec na čo sa chystám. V prvom rade dočítať knihu o perimenopauze Tvoje najlepšie roky predtým než u nás bude o týždeň jej uvedenie:) Na Braku som dostala knihu Na Zemi sme na chvíľku nádherní, po ktorej tiež už dlho pokukujem. A veľmi sa teším na leto, kedy si chcem v pokoji prečítať novú knihu Narine Abgarian Ľudia, ktorí sú vždy so mnou. A spolu so Žofkou by som si chcela prečítať Rieku, čo tečie naopak. Snáď, keď skončí obdobie koncoročných písomiek … a snáď ešte bude stáť o spoločné čítanie. A snáď nebudem plakať dojatím po každej druhej strane … A ešte stále mi chýba niekoľko kníh z desiatky Anasoft Litery! No proste, môj zoznam je nekonečný:) | | |
|
|
|---|
|
|
| | Kozia 611/20, 811 03, Bratislava |
| Tento e-mail sme vám poslali, pretože ste sa prihlásili k odberu newslettru alebo ste u nás nakúpili. Chcete sa odhlásiť? Ak naopak poznáte niekoho, kto by chcel dostávať správy o dobrých knihách, do odberu newslettra sa môže prihlásiť na tomto linku. |
| | |
|
|
|---|
|
|
|
