Dnes píše Tamara Leontivová. |
|
|
|---|
|
Mojou prvou tohtoročnou knihou bola Vegetariánka, patrí sa predsa aspoň sem-tam prečítať nobelistov. Je tenká, vravela som si, že mi vystačí tak na jeden večer. Prvá z troch častí bola fantastická. Okamžitý háčik, veľké očakávanie. V úvode druhej som sa zasekla, mysliac si, že ide o samostatný príbeh. Nejde. A potom prišla tretia, záverečná časť a za ňou dojazd, ktorý trvá prakticky doteraz; mám pocit, že mi unikli nejaké zásadné skryté kultúrne kódy a preto sa ku knihe opakovane v myšlienkach vraciam. Možno aj neunikli, kto vie. Dielo je to poctivo nervydrásajúce a veľmi pôsobivé. Určite odporúčam, s podmienkou otvorenej hlavy. |  | | | Konečne som si našla čas aj na Trýzeň, ktorú som si niesla v to-read liste trýznivo dlho. Oplatilo sa nevzdať sa a počkať si na správny čas, táto historická detektívka spojená s road movie v štýle Mena ruže, v ktorej sa miešajú historické udalosti s fabuláciou, je zážitok. Najviac som si užívala Katarínu Veľkú a Poťomkina, ale v podstate som sa nenudila ani chvíľu, občas som sa ale zasekla na Wikipedii pri odhaľovaní fikcie, čo hodnotím ako pozitívnu čitateľskú prokrastináciu. |  | | |
|
|
|---|
|
Mala som resty aj voči synovi, sľúbila som mu, že si prečítam Čika a Zimní bitvu. Obe sú pecky, jedna lepšia ako druhá. Kým Čik je v zásade srandovná kniha (aj keď má aj vážne chvíľky), Zimní bitva je drsnota. Obe sú fajn pre čerstvých násťročných, jedna na slnečné dni, druhá na diskusie o nesmrteľnosti chrústa. |  | | |
|
|
|---|
|
V kníhkupectve som chytila a nevedela pustiť z ruky Final Cut, kúsok pre popkultúrnych fajnšmekrov. Nevedela som, po čom siaham a keď som to zistila, tak som sa trocha aj zahanbila. Je to skvelé, leží mi to v očiach aj v hlave. Výborný atmosferický vzťahový trojuholník, fantastické vizuálno a v hlave mi k tomu hral voľne zkompilovaný tarantinovský soundtrack. |  |
|
|
|---|
|
Momentálne som ponorená v Divokých labutiach, ktoré klamú svojím pôvabným telom. Obálka a krásna oriezka naznačujú dámske témy, možno aj romantiku, ale nie, ó, vôbec nie. Kniha vyšla prvý raz v roku 1991 a hovorí o troch generáciách žien rodiny Chang, s ktorými čitateľ prežíva búrlivé a smutné dejiny Ćíny od konca 19. storočia až (v podstate) do súčasnosti. Je fantastické si doplniť biele miesta v histórii, ku ktorým na dejepise pristupujeme tradične europocentristicky a povrchne. Táto kniha je podľa mňa (aj vzhľadom na geopolitickú situáciu) jedna z must-read kníh pre ľudí, ktorým sa nechcú čítať akademické texty, no zaujímajú ich súvislosti. |
|
|
|---|
|
 | | | Na čo sa chystám, keď príde správny čas: Z minulého roka sa mi do tohto prelievajú Ženy z Vardo, určite si doprajem posledný diel Clavellovej ázijskej ságy, na ktorý sa veľmi teším, lebo Tajpan patrí k mojim obľúbeným knihám už od puberty. A na nočnom stolíku ma stále čaká Ursula Le Guin a jej Les v angličtine. Máme ho aj v češtine a asi si kúpim aj ten, lebo je to kniha prenádherne spravená. |
|
|
|---|
|
|
| | Kozia 611/20, 811 03, Bratislava |
| Tento e-mail sme vám poslali, pretože ste sa prihlásili k odberu newslettru alebo ste u nás nakúpili. Chcete sa odhlásiť? Ak naopak poznáte niekoho, kto by chcel dostávať správy o dobrých knihách, do odberu newslettra sa môže prihlásiť na tomto linku. |
| | |
|
|
|---|
|
|
|
