Dnes píše Tamara Leontiev. |
|
|
---|
|
| Syn doma pohodil na kreslo Kafkovu Premenu a iné poviedky so slovami, že Premena bola teda super, ale tie ostatné poviedky sú úplne nezmyselné. Tiež som Kafku čítala v tomto veku (14), ale priznávam, že doteraz (41) som nečítala ani jednu poviedku. Zatiaľ mám okrem Premeny prečítaný len Ortieľ, tam trochu súhlasím so synom, V zajateckom tábore sa mi páči. Uvidíme, kam to povedie, už dnes však viem, že moje poviedkové lásky (Čechov, Poe a Bradburry) zostávajú Franzom neohrozené. | | | V časoch, kedy ešte slniečko hrialo, dažde nešľahali, vetry nefučali a boli rozvolnené prázdniny, som do rúk vzala Orbity. A bola uchvátená. Pozdravujem do Prahy Tomáša Weissa, ktorý o nich písal tu a tu. Kniha sa komplet odohráva vo vesmíre, ale je úplne celá, celučičká o ľuďoch. Nádherný kontrast horúcich ľudských emócii uprostred nevšímavého vesmírneho chladu a pekné oblúky, ktoré vracali vesmírnu perspektívu naspäť do epicentra ľudského srdca. Ak preferujete slovenčinu, v októbri ju vydáva Tatran. | | | Je krásne sa v dospelom veku zamilovať. Naposledy sa mi to stalo so Stefánssonom asi okolo roku 2014 a deje sa to čím ďalej, tým zriedkavejšie. Stalo sa mi to ale znova a stále sa neviem spamätať z tej intenzity a mnohovrstevnatosti. Áno, je to Ursula Le Guin. Prečítala som knihy Levá ruka temnoty a Dispossessed (v Češtine vyšlo ako “Nespoutaní”, no v doslovnom (a z mojho pohľadu akurátnejšom) preklade to znamená zbavení majetku).
Ursula si svojim sci-fi svetom vytvorila fantastické plátno, na ktoré namaľovala všetky možné spoločenské trendy a javy, ktoré ju zaujímali a mohla sa v nich ľubovoľne vŕtať svojím nenapodobiteľným spôsobom. V Ľavej ruke temnoty ide o planétu, ktorá je pre zimu takmer neobývateľná, predsa však obývaná. Rasou, ktorá sa prispôsobila, má však výrazné špecifikum - je obojpohlavná. Fantastická cesta po ľadovom Gethene dôkladne rozobrala všetky moje kultúrne nánosy a okrem dojatia a nekonečného materiálu na dumanie vo mne zanechala totálnu fascináciu nad tým, že táto kniha vyšla po prvý raz v roku 1969.
O zbavených majetku (Dispossessed) by som vedela hovoriť roky, je to krásne hyperbolické pojednanie o konzume, kapitalizme, anarchii a rovnostárstve, o tom, ako nič z toho nie je také jednoznačné, ako sa na prvý pohľad zdá. Rozhodne je to kniha, ktorá právom patrí k “must read” 20. storočia a ja veľmi dúfam, že aj túto preloží vydavateľstvo Gnóm | | | Dala som si aj obrovskú Zmluvu s vodou (vďaka Barbora), ktorá ma príjemne prekvapila. Super historický výlet do Indie s veľa zaujímavými faktami o kultúre, politike a keďže autor je praktizujúci lekár, aj o medicíne. Super pre všetkých milovníkov veľkého počtu strán (640). | | | Predposlednou knihou môjho zoznamu je najnovšie do slovenčiny preložená kniha Narine Abgarian Ľudia, ktorí sú vždy so mnou. Narine v nej hovorí o osudoch ľudí v jej rodnom kraji a o tom, ako sa ich všetkých do jedného hlboko a nenávratne dotýka arménsko-azerbajdžanský konflik, trvajúci už viac ako 100 rokov. Narine píše krásne, horkosladko. To mi pripomína: ak budete mať šancu, určite si pozrite film Aurora s sunrise, vizuálne aj obsahovo úchvatný príbeh Aurory Mardigianian, ktorá prežila arménsku genocídu a stala sa herečkou v USA. | | | Po odhodení Kafku sa syn začítal do mojej obľúbenej Enderovej hry (vďaka Nina). Famózny príbeh o hľadaní záchrancu sveta je v podstate veľmi zábavnou psychológiou manažmentu a ľudských zdrojov, takže sa teším, keď o nej pokecáme. Ak bude mať náladu, samozrejme. |
|
|
---|
|
|
| Kozia 611/20, 811 03, Bratislava |
| Tento e-mail sme vám poslali, pretože ste sa prihlásili k odberu newslettru alebo ste u nás nakúpili. Chcete sa odhlásiť? Ak naopak poznáte niekoho, kto by chcel dostávať správy o dobrých knihách, do odberu newslettra sa môže prihlásiť na tomto linku. |
| |
|
|
---|
|
|
|