Dnes píše Lucia Marcinátová. |
|
|
|---|
|
Nedávno náš kníhkupec Pero Le Kvet písal, že sa mu stále nedarí čítať toľko, koľko by chcel. V mojom prípade to vidím rovnako. Prázdninové mesiace trávim okrem práce aj prácou, dobrovoľníctvom na príprave festivalu Spomienka na Deža. No ak sa podarí nejaká tá dovolenka, vždy je aj o „dovolení“ čítať viac. | | | Skôr než siahnem po novinke vydavateľstva Artforum od Narine Abgarian – Ľudia, ktorí sú vždy so mnou, som začítala do Simona. Niekedy som sa do takého „Simona“ nie začítala, ale aj zapozerala. Podobne ako ženy s toxickými vzťahmi v knihe, ktorá nás pozýva do arménskeho mestečka Berd.
Milenky Simona, veľkého záletníka, tu v úvode spojí smrť. Stretnú sa na pohrebe tohto obľúbeného obyvateľa Berdu a postupne sa nazeráme do ich životov. Spoznávame neľahké príbehy žien na pozadí neľahkých udalostí 20. storočia – občianskej vojny, arménskej genocídy, sovietskej nadvlády. Simonovu prvú lásku, ktorá prežila temné detstvo, ženu, ktorú zradil manžel, niekdajšiu týranú pacientku z psychiatrickej liečebne či dámu plnú života, ktorá naopak o mnoho životov prišla počas tehotenstiev. Autorka odľahčuje ťažké bremená láskavým humorom.
Simon každej niečo dal, ale zároveň aj niečo vzal, ako to už vo vzťahoch „tých druhých“ býva. |  | | | Musím priznať, že americký film s rovnomenným názvom The Perks of Being a Wallflower som nevidela a myslím, že by som nečítala ani knihu, keby mi ju ako „domácu úlohu“ nedala kamarátka, ktorá mi pomáha zlepšiť sa v angličtine. Druhým mojím priznaním v súvislosti s anglicou knihou je, že prekvapila. Očakávala som mierne plytkú tínedžerskú knižku o problémoch s láskou, vzťahoch či drogách. Bola čiastočne aj tým, no na pozadí ukrývala viac, cítili ste bolesť.
Bolesť spolu s hlavným hrdinom, tínedžerom Charliem, ktorý je veľmi plachý a depresívny zároveň a aj bolesť pri myšlienkach na sexuálne zneužívanie detí.
Zaujala ma aj forma knihy, je akoby kronikou listov, ktoré píše Charlie svojmu nemenovanému priateľovi. Pozoruhodný je i výraz v názve knihy - Wallflower, anglické pomenovanie pre plachého človeka, introverta, niekoho, kto v extrémnejších prípadoch trpí so sociálnou úzkosťou, v slovenčine asi ani nemá takýto vhodný jednoslovný ekvivalent.
Román napísal Stephen Chbosky v roku 1999, film natočili až v roku 2012. Uvidíme, možno príde čas aj na jeho pozretie...
|  | | |
|
|
|---|
|
Leto mám už niekoľko rokov spojené s dobrovoľnictvom a prípravami festivalu. Presnejšie to bude 6. septembra už ôsmy ročník festivalu venovaného slovenskému hudobníkovi, scenáristovi, dramaturgovi, umelcovi Dežovi Ursinymu – Spomienka na Deža v Parku na Fedákovej v Dúbravke, kde Dežo, žil, tvoril, venčil psa Havrana a nakoniec aj zomrel. A každé leto sa v súvislosti s čítačkami a výberom textov na festival začítam aj do listov.
Priznávam sa, že som nebola schopná čítať knihu Jabloň v zime Listy Eve Rosenbaumovej súvislo ako román, hoci ide o román v listoch. Pri cite mladého asi 20-ročného Deža k Eve Rosenbaumovej, ktorý sa v listoch odkrýva, až trpíte. Dávkujem ju teda postupne a pred Spomienkou sa k nej vraciam. Listy Eve Deža Ursinyho sú z obdobia rokov 1971 – 1973 a nie sú iba milostnou korešpondenciou, no i odtlačkom doby. Sú aj o vzdialenosti – Dežo píše totiž Eve Rosenbaumovej, lektorke slovakistiky, do Talianska ale nielen o vzdialenosti geografickej.
Knihu zrodila láska, podobne ako celý festival. Aj tá vzdialená... |  | | |
|
|
|---|
|
Neuveriteľných 50 rokov. Toľko už má knižný monológ ženy s nenarodeným dieťaťom. Akoby ani polstročie neprešlo, téma práva ženy rozhodnúť sa a niesť následky mať dieťa a najmä diskusia o ňom sú aktuálne i dnes. A možno aj viac.
Autorkou útlej knižky - List nenarodenému dieťaťu je talianska novinárka a vojnová korešpondentka Oriana Fallaci. Vojna sa však teraz odohráva v ľudskom vnútri. Ide o monológ ženy, ktorej meno nie je zverejnené, no tušíme, že je to Oriana, s nenarodeným dieťaťom. Nejde o žiadnu oslavu materstva, no ani o opak. Ide o úvahy, dilemy, premýšľania, otázky, ktoré otvárajú ďalšie a ďalšie.
Kedy sa začína život? Stačí túžba po dieťati na to, aby ho matka priviedla na svet? Bude tu šťastné? Chce vôbec žiť, keď je život taký ťažký a tvorí ho každodenný boj prerušovaný len krátkymi obdobiami pokoja? Autorka sa zamýšľa aj nad tým byť ženou, nad týmto dobrodružstvom, píše o tehotenstve, radosti z neho, pochybnostiach i strachu a novej zodpovednosti či slobode.
Je to intímny rozhovor so životom, ktorý sa ešte nezačal alebo aj začal... |  |
|
|
|---|
|
Jeden z mojich obľúbených autorov, japonský spisovateľ Haruki Murakami, o diele povedal, že nikdy nezabudne na výnimočný pocit a úžas, ktorý cítil, keď túto knihu čítal prvýkrát. Aj to bola moja motivácia siahnuť po diele od japonskej spisovateľky a blogerky Mieko Kawakami.
A hoci aktuálne rezonuje na slovenskom knižnom trhu jej novší román Nebo, Murakami a aj ja hovoríme o Letnom príbehu. Leto sa totiž práve začalo.
Oceňovaný román sa v češtine aj v angličtine volá Prsa a vajíčka (Breasts and Eggs). Možno príznačnejší názov pre príbeh, ktorý sa točí okolo tela, príťažlivosti a posadnutosti zároveň, ale aj túžbe mať dieťa. Aké sú možnosti ženy, ktorá už nie je najmladšia a nemá partnera, mať potomka? A aké má šance žena - spisovateľka uspieť? Predsudky, obavy, strach, zápasy a vzťahy. Román otvára prostredníctvom života troch hrdiniek viacero otázok a myslím, že u každého rôzne.
Letný príbeh, naozaj nie je letmý. |  |
|
|
|---|
|
|
| | Kozia 611/20, 811 03, Bratislava |
| Tento e-mail sme vám poslali, pretože ste sa prihlásili k odberu newslettru alebo ste u nás nakúpili. Chcete sa odhlásiť? Ak naopak poznáte niekoho, kto by chcel dostávať správy o dobrých knihách, do odberu newslettra sa môže prihlásiť na tomto linku. |
| | |
|
|
|---|
|
|
|
