Dnes píše Kubo Kratochvíl. |
|
|
|---|
|
Pred týždňom som sa s vzácnym človekom rozprával o zaujímavom fenoméne, ktorý súvisí so starnutím a vnímaním kultúrneho priestoru. Vychádzajú staré dôležité knihy v nových vydaniach a stávajú sa populárnymi, možno aj populárnejšími ako boli v prvých vydaniach. Oslovujú nové generácie; nové generácie ich vedia oceniť. Viem, že je to cyklické a nie je to vo svetovom kontexte výnimočné; v istom veku objavíme storočný punk, sixtís, bítnikov, a osloví nás to, lebo to práve vtedy prežívame. Len teraz sa ma to týka akosi osobnejšie. Sú to knihy, ktoré som objavoval pre štvrťstoročím vo vydaniach, ktoré už nie sú dostupné. Prvýkrát som si to uvedomil pri slovenskom preklade knihy Eleny Lackovej, neskôr pri nových vydaniach Šimečkových či Tatarkových kníh, ale aj pri knihe Ťažší ako nebo. Je to akési potvrdenie toho, že aj staré knihy vedia byť aktuálne. A tiež, že ak nie sú dostupné, tak azda spoločnosti aj chýbajú, len sa o tom nevie. Je skvelé, že tie knihy vychádzajú a že sa o nich znovu hovorí. Teraz tento pocit zažívam pri Lukavických zápiskoch. Knihu máme doma v dvoch starších vydaniach a je jednou z dôležitých v našej knižnici. Dá sa očakávať, že nové vydanie osloví ľudí z kultúry, ktorí v zápiskoch Hany Ponickej budú nachádzať paralely, hoci možnosti kultúry sú v dnešnej dobe neporovnateľne slobodnejšie ako boli vtedy. |  | | | Tento newsletter by mal byť o nových knihách, no v poslednej dobe som čítal tie staré alebo o starej dobe a stále knihy o hraniciach a z maďarského prostredia. Pokúsim sa spomenúť len tie, ktoré sa dajú u nás v kníhkupectve zohnať. Pri ich čítaní som si stále viac uvedomoval, ako krehké sú hranice čohokoľvek, v tomto prípade hranice krajín, a ako nestály je život na prihraničných územiach. Ako sa zmeny hraníc dotýkajú nie len ľudí, ktorí okolo nich žijú, ale aj ľudí hlboko vo vnútrozemí. Základnou knihou, do ktorej som sa v poslednej dobe začítal, boli Dvě století střední Evropy od Jána Křena. Vrátil som sa k nej po rokoch so záujmom o historické súvislosti posúvania hraníc v posledných dvesto rokoch. K tomu som si pribral Dějiny československé od Kamila Kroftu, ktoré sú dejinami popísanými z prvej ruky. Krofta bol v roku 1938 ministrom zahraničných vecí Československa. Do toho som čítal reportáže od Mileny Jesenskej, Jiřího Hejdu, ale aj knihy od Aleny Wagnerovej či Posledné dni ľudstva Karla Krausa a Vyhnaný jazyk Imreho Kertésza: „V dvadsiatom storočí, v hroznom storočí straty hodnôt, sa všetko, čo bolo kedysi hodnotou, stalo ideológiou. A najhoršie je, že moderná masa, ktorá nikdy nebola účastníkom kultúry, prijíma ideológie ako kultúru.“ Nevnímanie hraníc, vymedzovanie hraníc, posúvanie hraníc, prekračovanie hraníc, vytváranie periférií, pocity opustenia, opúšťanie miest, kde žili naši predkovia. Tá téma je stále aktuálna a je hlúpo mocenská. |  | | |
|
|
|---|
|
Počas Veľkej noci sme boli na Šumave a našli sme neoznačený chodník v údolí, o ktorom písal Urzidil vo svojich poviedkach. Chodník pri hranici, ktorá bola v priebehu storočia vytvorená, posunutá, zmenená, upevnená, zrušená. Večer som si pozeral staré fotografické mapy a videl na nich domy a hospodárske budovy. Keď som ich prekryl novými mapami boli na ich miestach košaté stromy a náletové kríky. Začítal som sa do textov pútnika Josefa Kroutvora v knihe Lesní eseje a zostal som v nich. Premýšľam nad stratenými mestami a dedinami, a chystám sa tam zas. Tam kam chodievam často. Na miesta kde budem prekračovať ruiny kamenných stien bývalých domov, kde budem podľa ovocných stromov spoznávať bývalé záhrady, dnes schované v lesoch, tam kde je krčma v ktorej som šamgastom. |  | | |
|
|
|---|
|
Po večeroch si čítame Tajemsví jeskyňe pokladu a chystáme sa na knihu Po stopách ztraceného syna. Obch nás to baví, aj 43 ročného aj 6 ročného. |  |
|
|
|---|
|
| | Obľúbené
vydavateľstvo:
Pulchra |
| Pulchra je vydavateľstvom z ktorého ma zaujíma každá kniha. Niekoľko z kníh, ktoré kamarát Jiří Fiedor vydal, boli pre mňa podstatnými – Nemáte šanci od Jacka Blacka rovnako ako Pád do propasti. V poslednej dobe to bola krásna kniha o Petrušky Šustrovej Nahoře nad mraky září slunce vždycky. Vďaka vydavateľstvu Pulchra som objavili niekoľko zaujímavých tém a príbehov – vyššie spomínaný Jiří Hejda a jeho reportáže, knihy historika Petra Kouru o období počas druhej vojny a po nej, vtipná kniha Poznámky k dějinám od Jiřího Padevěta a v neposlednom rade mnoho knižiek od Josefa Kroutvora. |
|
|
|---|
|
|
| | Kozia 611/20, 811 03, Bratislava |
| Tento e-mail sme vám poslali, pretože ste sa prihlásili k odberu newslettru alebo ste u nás nakúpili. Chcete sa odhlásiť? Ak naopak poznáte niekoho, kto by chcel dostávať správy o dobrých knihách, do odberu newslettra sa môže prihlásiť na tomto linku. |
| | |
|
|
|---|
|
|
|
