Ako a prečo vaše vydavateľstvo vzniklo? Čo vás k tomu viedlo?
Znie to ako klišé, často som to už v rozhovoroch spomínal – už od detstva som chcel vydávať knihy. Domáce prostredie tak bolo nastavené, vyrábali sa samizdaty, otec písal, prekladal a mne sa to všetko páčilo. Keď som po Nežnej revolúcii začal podnikať (mal som so spoločníkom softvérovú firmu Prístrojová technika), v roku 1993 som vydal prvú knihu – Valéryho Zlé myšlienky. Tak som si splnil detský sen.
Ako by ste charakterizovali zameranie vášho vydavateľstva? Teda ako by pokračovala veta: „Vydávame knihy pre...“ alebo „Vydávame knihy, ktoré…“
Spočiatku som mal ambíciu vydávať „kvalitné“, zaujímavé knihy, prípadne knihy, ktoré som chcel vydávať akoby pre seba – to sa ukázalo ako cesta do pekla. Keďže koncom deväťdesiatych rokov firma Prístrojová technika zanikla a ja som sa rozhodol pokračovať vo vydávaní kníh, mnohé „nekomerčné“ projekty som musel odložiť a začať sa racionálne správať. Vznikla edícia Bratislava-Pressburg, kúpili sa práva na niekoľko úspešných titulov, a tak sa z malého nekomerčného vydavateľstva postupne stalo „široko rozkročené“ – ako to nazval Jano Štrasser.
Kto tvorí úzky okruh spolupracovníčok a spolupracovníkov vášho vydavateľstva?
Sme rodinná firma – manželka, syn, nevesta a švagriná, nemáme zamestnancov, máme vlastný sklad a vlastné kancelárie doma. K tomu samozrejme desiatky externých spolupracovníkov – redaktorov, autorov, grafikov, účtovné a poradenské firmy atď.
Ako vnímate podporu nezávislých vydavateľských aktivít zo strany štátu, samosprávy a verejnosti?
Ešte donedávna bol dobre nastavený Fond na podporu umenia, aj keď s náročnou a komplikovanou administratívou. Žiaľ, nezávislosť FPU bola narušená, do rozhodovania odborných komisií vstúpila politika a to je zlá cesta. Podpora našich kníh zo strany inštitúcií a verejnosti tvorí len malú časť z ročného obratu. To nám umožňuje vydávať aj zaujímavé tituly s menšími nákladmi (do 1 000 kusov). Z nich často vyrastú aj komerčne zaujímaví autori a autorky.
Máte domáce alebo zahraničné vydavateľské vzory alebo súpútnikov?
Kedysi na začiatku som mal niekoľko vzorov, napríklad francúzske vydavateľstvo Minuit alebo české Argo, Paseka a iné. Dnes si ideme svojou cestou a skôr nachádzam inšpiráciu v témach, ktoré prinášajú niektoré vydavateľstvá. Raz mi jeden známy básnik povedal, že nie je problém byť veľký, európsky, dokonca aj celosvetový vydavateľ – len či som ochotný tomu obetovať toľko energie a času. Vydavateľstvu venujem takmer všetok svoj čas a ani po viac ako tridsiatich rokoch ma táto práca neprestáva baviť.
Našli by ste v príbehu vášho vydavateľstva nejaký husársky kúsok, resp. ktorá kniha bola vašou najvýpravnejšou, najriskantnejšou?
Asi naj husársky kúsok, ktorý by sa dal prirovnať k súboju kentaurov, v mojom prípade býka s pannou/váhou, bolo presviedčanie Ľuba Dobrovodu na vydanie knihy Ja parkáč. Dodnes sa z toho spamätávam a som rád, že sa nakoniec dal uhovoriť. Je to jedna z mála kníh, na ktorej sa dokážem aj po rokoch smiať.
Z iného súdka bola kniha Vily nad Bratislavským starým mestom – vyše tisíc strán, takmer dvetisíc fotografií – taký projekt sa rodí raz za život. Paradoxne som nemal pocit, že riskujem.
Z ktorých vašich kníh sa teraz najviac tešíte? A na aké vaše knihy sa do konca roka môžeme tešiť my?
Vždy sa teším na novinky, ktoré prídu z tlače. Ani po 1 100 vydaných knihách to ešte nezovšednelo. Teší ma, že sme vydali nové poviedky Janky Micenkovej Kvety a klobásy, Klimáčkove hejtovaňja, v tlači je kniha Ivany Dobrakovovej Iné myšlienky, v novembri vyjdú Amerikáni od Tomáša Hudáka – napínavý román z obdobia okolo prvej svetovej vojny, keď celé dediny najmä z východného Slovenska odchádzali do Ameriky za prácou.
